Profil školy

 18. storočie

Začiatky školstva v Lehote sa viažu na rok 1755, kedy lehotský zemepán Alexander Užovič predniesol myšlienku vlastnej školy (resp. vlastného učiteľa) vizitárom farnosti. Predtým navštevovali žiaci farskú školu vo Veľkom Záluží (Ujlaku), vzdialenú jednu hodinu chôdze. Prvým učiteľom a súčasne dedinským notárom sa stal v roku 1756 František Hajnovič. Po ňom sa v krátkych (asi 1 - 2-ročných) intervaloch striedali ďalší učitelia. Do roku 1848 ich bolo 17.

 

19. storočie

Pôvodne sa za prvého učiteľa považoval Peter Kostolanský, ktorému je venovaná pamätná tabuľa odkrytá  pri príležitosti 150. výročia založenia školy. Najnovší historický výskum však potvrdil, že išlo o Jozefa Kostolanského a ten vôbec nebol prvým učiteľom Lehoty, ale až sedemnástym. Bol však jedným z dvoch v Lehote najdlhšie pôsobiacich učiteľov v prvej storočnici.

  Z dostupných historických prameňov vyplýva, že prvé stabilné miesto pre vyučovací proces – teda de facto prvá škola bola zriadená v roku 1820. Škola bola založená ako katolícka trieda rímsko-katolíckou cirkvou v sedliackom dome nad kostolom. Mala 2 izby – jedna plnila funkciu učebne, druhá slúžila ako byt učiteľa. Nachádzala sa tu tiež kôlňa. V tomto období školu navštevovalo 8 – 10 detí.

V roku 1850 bola postavená nová rímsko-katolícka škola so slamenou strechou. V roku 1868, počas pôsobenia učiteľa Jozefa Kuzmu, škola zhorela a v roku 1880 bola postavená nová škola, ktorej strecha už bola pokrytá šindľom. Píše sa rok 1885 a školu navštevuje už 100 žiakov.

 

20. storočie

O 15 rokov neskôr, čiže v roku 1900, bola škola rozšírená na dvojtriednu. Stará trieda bola rímsko-katolícka a nová obecná. Mala už 126 žiakov. V druhej triede pôsobila od tohto roku ako učiteľka Antónia Bédy, ktorú môžeme považovať za prvú učiteľku v histórii školstva obce Lehota. Vyučovacím jazykom bola síce slovenčina, ale 4 hodiny týždenne sa vyučovala aj maďarčina. Po vzniku Československej republiky sa už viac po maďarsky nevyučovalo.

V roku 1908 bol za učiteľa zvolený Štefan Ugrón, ktorý sa stal tiež správcom. V obci pôsobil až do svojej smrti v roku 1930. Počas jeho pôsobenia – v roku 1912 – sa škola poštátnila, bola postavená nová školská budova a rozšírila sa na trojtriednu. V roku 1911 si obec zobrala na stavbu budovy pôžičku. 

 

1. ČSR

V školskom roku 1928/1929 sa škola rozšírila na štvortriednu, v šk. roku 1929/1930 na päťtriednu, v šk. roku 1931/1932 na šesťtriednu a v šk. roku 1932/1933 na sedemtriednu. Riaditeľom školy sa v roku 1930 stal František Valach, ktorý pôsobil vo funkcii až do roku 1951.

 

1. SR

Za vojnového slovenského štátu bol priemer detí v jednej rodine 7, preto bola daná požiadavka na výstavbu školy. V roku 1941 ju postavila firma „Bocáň“. Škola nezmenila svoju pozíciu, iba bolo nad starú budovu nadstavené ďalšie poschodie. Do postavenia novej školy sa žiaci učili napr. v súkromných domoch „u Domčekov, Školníkov, Chlebcov“ a v budove obecného domu. Deti nastúpili do novej školy 1. 9. 1946.

 

1945 – 2000 

Po prvýkrát bol zamestnaný nielen učiteľ, ale aj výpomocný zriadenec – O. Sivák – ako robotník a od 1. februára 1946 sa stal školníkom tunajšej školy. V školskom roku 1946/1947 bola škola rozšírená o jednu pobočku prvej triedy. V tunajšej obci bola zriadená detská opatrovňa.
V šk. roku 1947/1948 boli súčasne zriadené štátna ľudová škola a štátna meštianska škola v Lehote, ktoré fungovali až do roku 1953.

Riaditeľ  štátnej ľudovej školy Štefan Valach bol koncom školského roka 1950/1951 preložený na inú školu. Na jeho miesto nastúpila ako riaditeľka školy Magdaléna Miklášová až do roku 1953. Riaditeľom ŠMŠ bol menovaný Viliam Navrátil, taktiež do roku 1953.

Na začiatku školského roka 1951/1952 boli triedy plné obilia, pretože úroda bola veľmi dobrá a priestory školy použilo JRD ako sklad. Z tohto dôvodu sa prvý týždeň na škole nevyučovalo a nasledovné dva týždne prebiehala výučba striedavo. Po vyvezení obilia sa uskutočnila brigáda, počas ktorej sa vyčistili triedy, aby sa mohlo urýchliť vyučovanie.

Na základe nového zákona o školstve vznikla v roku 1953 zlúčením národnej školy (ročníky 1 – 4) a strednej školy (ročníky 5 – 9) Osemročná stredná škola (OSŠ), ktorú od tohto roku viedol Alexander Žila. V roku 1958 mala OSŠ 13 tried s počtom žiakov 413. Nachádzali sa tu dva kabinety a jedna novozriadená dielňa. Škola zakúpila televízor a žiaci mohli niekoľkokrát týždenne sledovať program detského vysielania. Jedenkrát mesačne sa schádzalo rodičovské združenie. Žiaci navštevovali rôzne krúžky pod vedením učiteľov. Taktiež podnikali exkurzie na miestne Jednotné roľnícke družstvo, kde aj príležitostne vypomáhali. Počas školského roku predvádzali rôzne kultúrne programy na obecných slávnostiach.
Do budovy OSŠ bola umiestnená knižnica, ktorá poskytovala čitateľom výber z 1076 kníh. V roku 1961 bolo v knižnici umiestnených už 1621 zväzkov kníh.

Od roku 1959 do roku 1970 tu pracoval ako riaditeľ Michal Polák a v roku 1961 sa škola premenovala na základnú deväťročnú (ZDŠ).

V školskom roku 1965/66 dosiahla ZDŠ v Lehote rekordný počet 500 žiakov v 17 triedach. 1 trieda slúžila pre pracujúcich, ktorí sa zúčastňovali večerného štúdia.

Okres Nitra na III. celoštátnej spartakiáde reprezentovalo 52 žiakov (20 chlapcov a 32 dievčat) ZDŠ Lehota pod vedením Ladislava Ševčíka, učiteľa telesnej výchovy. Bolo to 27. júna 1965.

V septembri 1967 sa skrátila pracovná doba a zaviedli sa i na miestnej škole voľné soboty v každom pracovnom týždni. Na skrátenie pracovnej doby museli učitelia reagovať lepšou organizáciou práce, efektívnejším využitím učebného času.

V roku 1970 nastúpil ako nový riaditeľ Miroslav Hrdina, ktorý tu pôsobil až do svojej smrti v roku 1986. Jeho nasledovníkom vo funkcii sa stal Dr. Rudolf Varga, taktiež do náhlej smrti v roku 1990.

V roku 1974 potrebovala budova školy generálnu opravu, ktorá bola v tomto roku aj prevedená. V škole bolo vybudované ústredné kúrenie, vodovod, elektrické vedenie a nová podlahovina, ktorá nahradila staré olejové podlahy. Rodičia pri oprave budovy odpracovali 4 200 bezplatných brigádnických hodín. V škole bolo nariadené prezúvanie, a tak mohli deti odteraz pracovať v bezprašnom a čistom prostredí. V roku 1984 sa škola stala osemročnou.

V roku 1991 boli pri rekonštrukcii školy upravené priestory chodieb na prízemí a poschodí na sociálne zariadenia. Bola tiež vybudovaná nová žumpa.  Stalo sa tak už počas riaditeľovania Mgr. Jeronýma Bednára (1991 – 2000), ktorý v škole pôsobil ako pedagóg nepretržite od roku 1964. V roku 1993 sa škola stala opäť deväťročnou.

 

21. storočie

V roku 2000 sa stala riaditeľkou Mgr. Anna Burdová, ktorá školu viedla takmer 21 rokov – až do roku 2021. Za jej pôsobenia vo funkcii v roku 2002 škola nadobudla právnu subjektivitu. Väčšiu časť jej funkčného obdobia tu pôsobila ako  zástupkyňa Mgr. Tatiana Solnicová. Budova školy bola rekonštruovaná (zateplená, boli vymenené okná za plastové, zrekonštruovali sa chlapčenské aj dievčenské toalety), vznikla nová učebňa techniky (dielňa) v budove na školskom dvore, zriadila sa jazyková učebňa, v poslednej učebni a kancelárii mzdárky bol zavedený vodovod. V jednotlivých učebniach sa postupne zakúpila moderná informačná technika – dataprojektory, premietacie plátna, interaktívne tabule. Zriadila sa aj učebňa informatiky vybavená počítačmi.

Od apríla 2021 školu vedie Mgr. Peter Naščák, PhD.

 

Za viac ako 200 rokov prešla lehotská škola vývojom od dvojtriednej rímsko-katolíckej, obecnej, meštianskej až po štátnu školu. 

 

Pramene:

Pavel, Daniel: Lehota v 20. storočí. Panter PMD, 2018.

Peter Keresteš a kol. Lehota. EN ARS, Nitra 2018

Kroniky školy